• Novinky

            • MOTIVUJEME SA NAVZÁJOM! 💪

            • Svetový deň obezity (4. marec) sa tento rok niesol v znamení vzájomnej inšpirácie a motivácie.

              Keďže počas pandemie COVID 19 trávime nadmerný čas doma pri počítači, urobme aj dnes niečo pre svoje zdravie, ale aj pre svojich blízkych. Poďte si s nami zacvičiť.

               

              Jedno z motivačných videí p. učiteľa Jaroslava Michalka.

            • Slovenský rekord pre charitatívny účel 👏

            • Naši absolventi, známy tatranský cukrár Matúš Reľovský a kuchár Benjamin Gorel spolu so šéfkuchárom Jánom Dudášom a ďalšími kolegami, dostali nápad pomôcť ľuďom v prvej línii počas pandémie.

              9. marca 2021 zavčas rána sa rozohriali pece aj rúry a do neskorého večera sa nezastavili. Nebol čas na oddych, ani na prestávky. Všetci družne spolupracovali pre dobro iných. Výsledkom bol slovenský rekord – 5640 veterníkov napečených za jeden deň určených na charitatívne účely pre pracovníkov Fakultnej nemocnice v Košiciach. Do projektu sa svojou troškou zapojila aj SOŠ hotelová Vysoké Tatry.

              Pandémia koronavírusu odhalila, koľko dobrých ľudí existuje medzi nami a ako si dokážeme napriek náročnej situácii vzájomne pomôcť. Obzvlášť dôležité je šíriť radosť, ktorá nám vlieva nádej a dobrú náladu. Často na to postačí aj taká drobnosť, akou je skvele upečený zákusok.

              „Čím menšia vec, tým väčšia musí byť naša láska." Matka Tereza

            • POKUS O SLOVENSKÝ REKORD

            • DRŽTE PALCE!

              Na pôde SOŠ hotelová Vysoké Tatry sa naši bývalí absolventi spolu so svojimi kolegami pokúsia o SLOVENSKÝ REKORD v pečeni veterníkov. Sme radi, že svojou troškou prispejeme aj my SOŠ hotelová Vysoké Tatry .

            • Záver Jarnej školy

            • V závere týždňa pedagógovia zbilancovali priebeh Jarnej školy a vyhodnotili prácu žiakov. To, že bol záujem o vzdelávanie svedčila aj účasť žiakov v tomto úspešnom projekte.

              Žiaci pod dohľadom kamier vytvárali umelecké diela a v priebehu pár dní sa zrazu stali „mediálnymi hviezdami.“

              Jarná škola mala bohatý program a učebne miestami pripomínali chemické laboratóriá. Veď aj gastronómia a s ňou aj naša škola idú stále vpred. Ďakujeme všetkým za realizáciu.

            • Aby hosťom chutilo... 🥒🥔🍆=🥗

            • Servírovať jedlo krásne na tanier je prvým krokom k tomu, aby hosťom chutilo.

              Aj o tom sa dnes presvedčili žiaci počas jarnej školy. Pripravili si tradičné jedlo v modernom prevedení, ktoré mali sami prezentovať. Okrem toho sa venovali aj príprave bylinkových ochutených olejov a precvičovali aj mnoho ďalších zručností.

            • Vzácni hostia v Jarnej škole

            • Sme veľmi radi, že Prešovský samosprávny kraj umožnil zrealizovať jarnú školu počas jarných prazdnin našim žiakom. Taktiež sa tešíme, že hostia z PSK spolu s vedúcim odboru školstva nás poctili svojou návštevou a zúčastnili sa slávnostného banketu. Žiaci tak nadobudli pocit, že sú na skutočnom bankete. Uvedomili si, že dôkazu niečo vytvoriť sami a nadobudli sebavedomie.

            • SLÁVNOSTNÝ BANKET 🥂🍽🍵

            • Dnes to v SOŠ hotelová Horný Smokovec dýcha slávnostnou atmosférou. Žiaci v spolupráci s majstrami sa pripravili na BANKET, na ktorý si pozvali významných hostí.... Ich snaženie i zručnosti si budete môcť pozrieť aj v reportáži TA3

            • Môj život s Coronou ...

            •              V mestskej knižnici v Sabinove sa konala zaujímavá literárna súťaž na tému "Môj život s Koronou". Naším žiakom kreativita nechýba, ani v tomto dištančnom období, tak sa zapojili aj do tejto súťaže. Súťažilo sa v 3 oblstiach: poézia, próza dospelí a próza študenti. Alexandra Špaková z III.HA zaujala svojou kreativitou v písaní prózy trojčlennú porotu a umiestnila sa na 1. mieste.

              Aké zaujímavé myšlienky zaujali porotu si prečítajte sami :)

              Môj život s Coronou ...

              Čo mi dala/vzala pandémia Corony?

              (Úvaha)

              ,,...17 a pocit ženy. V hlave otázka, čo láska zmení?...“ Aj tieto slová som si chcela spievať so svojimi priateľmi a rodinou v narodeninový deň. Chcela som sa zabávať, tancovať, spievať a vryť si tento deň navždy do svojej pamäti. Možno ísť na svoju prvú diskotéku a nájsť veľkú lásku. Cez leto cestovať do zahraničia, brigádovať. Kúpiť si auto alebo ísť na svoju prvú dovolenku v živote. Plniť si sny. Rebelovať. Užívať si život. Namiesto toho však nastala krutá realita – na narodeniny prvý tvrdý lockdown. Nikdy som nepočula také slovo... Dnes už viem, čo to znamená. Obmedzenia, ktoré mi znemožnili urobiť oslavu, ísť na diskotéku, či vycestovať do zahraničia. Stretnúť sa s priateľmi i rodinou.

              A ja? O pár dní budem mať 18. Láska nič nezmenila, pretože som ju nemala kde nájsť. Pocit ženy spočíva v staraní sa o mladších súrodencov, pomáhaní im s úlohami, varení, upratovaní a snívaní o tom, čo malo byť a nie je. Chcela som ísť na poriadny roadtrip s kamarátmi a spoznávať aj naše malé, ale čarovné Slovensko. Skočiť si bungee jumping. Áno, Corona mi toho vzala veľa. Nepýtala sa a zobrala mi moje najlepšie roky stredoškolských čias. Dobu, kedy som v sebe mala najviac odvahy a neuhasiteľnú túžbu po dobrodružstve, ktoré nakoniec spočívalo v tom, ako prepašovať najlepšej kamarátke darček k jej narodeninám.

              Ale aby som nebola až taká pesimistka, treba sa pozrieť aj na to, čo mi Corona dala. Tak napríklad horší zrak z neustáleho pozerania do počítača a mobilu s cieľom získať vzdelanie. Ak to takto pôjde ďalej, nebudem ho mať kde uplatniť, pretože študujem odbor hotelová akadémia a s hotelmi to nevyzerá práve najlepšie. Tiež mi dala Corona pocítiť jej príznaky na mne samej a celej mojej rodine. Po istej dobe sme doma objavili jej nový dôsledok, a to (predstieranú) stratu sluchu, ktorý nám pomáhal prežiť toto ťažké obdobie. Samozrejme nám dala poznanie, že aj čuch a chuť sú veľmi potrebné. Verte mi, po strate chuti a čuchu bolo všetko jedlo nejedlé. Tu však treba nájsť aj pozitívum, a to vo forme nižšieho čísla na váhe.

              Teraz už vážne niečo pozitívne. Vtipné príhody. Moja sestra študuje záchranárstvo. V tejto dobe Coronovej dobrovoľníči v nemocniciach, ale aj na MOM-ách. A presne na jednom MOM sa jej prihodilo požiadanie o ruku, kedy bol pán príliš vysoký na to, aby pri odbere mohol stáť, a tak si pokľakol. Ona neváhala a povedala: „Áno.“ Bolo to príjemné spestrenie dňa všetkým prítomným. A v nemocnici jeden pán tiež zrejme stratil sluch, pretože si okolo druhej v noci zapol rádio na plné pecky.

              Corona vzala mnoho – ľudské životy, množstvo peňazí z úspor rodín, krajov i štátu..., prácu, vzala priveľa snov i možností, či už vzdelávania, cestovania, dobrovoľníctva. Ale pozrime sa úprimne na to, čo nám dala. Možno to boli vtipné príhody, silné príbehy. Jednoznačne si myslím, že nás to naučilo istej spolupatričnosti, ktorú nám však kazia tí, ktorí stále bažia potom, aby mali viac a viac. Uvedomme si, že táto doba neprišla preto, aby nás oslabila, ale preto, aby nás naučila byť silnejšími.

              Corona nám dala príležitosť lepšie si uvedomiť, čo pre nás znamená rodina, priatelia, život, svet...

              I.kategória - Autorka: Alexandra Špaková

            • CUKRÁR VO VYSOKÝCH TATRÁCH

            • SOŠ hotelová Horný Smokovec otvára v školskom roku 2021/2022 aj učebný odbor CUKRÁR.

              Žiakom základných škôl ponúkame:

              Štvorročné študijné odbory:

              6445 K Kuchár

              6444 K Čašník,servírka

              Trojročné učebné odbory

              6445 H Kuchár

              6444 H Čašník/servírka

              2964 H Cukrár

              Absolventi trojročných odborov môžu pokračovať u nás v dvojročnom nadstavbovom štúdiu a získať úplné stredné vzdelanie s maturitou v študijnom odbore

              6421 L Spoločné stravovanie

              DUÁLNE VZDELÁVANIE

          • Umenie spútané ostnatým drôtom ...
            • Umenie spútané ostnatým drôtom ...

            • Dňa 27. 1. 2021, v Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu, kedy si zároveň pripomíname 76. výročie oslobodenia koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau, boli kvôli pandémii online vyhlásené výsledky hodnotenia študentských prác v rámci 5. ročníka súťaže Dokumentačného strediska holokaustu (DSH). Projekt nesie názov – Susedia, na ktorých sme nezabudli. Témou 5. ročníka bolo - Umenie spútané ostnatým drôtom: Umelci v koncentračných táboroch – koncentračné tábory v umeleckej tvorbe. Do projektu sa už po tretí krát zapojila aj SOŠ hotelová V. Tatry a ako jediná z východného Slovenska reprezentovala náš podtatranský región. Odborná porota v zložení Ivan Kamenec – historik a odborník v oblasti témy holokaustu, Peter Salner – etnológ a spisovateľ, Andrea Švecová za organizáciu ICEJ a Ľuba Lesná – publicistka, hodnotili spolu jedenásť prác. Porota skonštatovala, že 5. ročník súťaže bol zatiaľ jeden z najlepších, čo sa týka úrovne spracovania zadanej témy.

              Študentka Zuzka Šoltýsová z tretieho ročníka odboru hotelová akadémia vo svojej práci opísala život väzňov a osobné, vnútorné dojmy z návštevy vyhladzovacieho tábora Auschwitz, kde sme s našou školou boli v roku 2019. Predstavila aj výtvarné dielo Lajoša Felda z Košíc, ktorý zážitky z vyhladzovacieho tábora Auschwitz zachytil v mnohých kresbách. Originálnosť Zuzkinej práce však spočívala v tom, že sama namaľovala na zadanú tému dva obrazy. Tie sme pripojili k textu práce. O prepojení tém holokaustu a umenia si osobne myslí: „ ...že sa dá aj cez umenie, teda obrazy, hudbu či báseň, ktoré vo farbách, melódii a slove zachytávajú tematiku holokaustu, osloviť dnešného človeka, aby pochopil takúto ťažkú tému. A najmä, aby sa už holokaust v žiadnej forme v dejinách nikdy neopakoval.“ Maľovanie je jednoznačne Zuzkiným koníčkom, ktorý ju baví. Svoje vzácne dielo v práci aj sama rozanalyzovala: „Rozhodla som sa aj ja na túto ťažkú tému, ktorá ma však veľmi zaujíma, namaľovať dva vlastné obrazy. Pri ich tvorbe som použila akryl, temperu a tuš. Maľovala som ich približne týždeň, najmä poobede, keď som mala pohodu. Denne som však nad každým obrazom strávila niekoľko hodín. Prvý obraz znázorňuje budovy bez okien. Dominantný ostnatý drôt v popredí vyjadruje rozdelenie dvoch svetov. Mnohé pomníky a pamätné tabule zdobí ostnatý drôt, ktorý symbolizuje uväznenie ľudí. To znázorňujú aj baraky bez okien. Druhý obraz zachytáva veľmi známy pohľad na bránu do tábora Birkenau smerom zvnútra. Bežne sa cez bránu niekam vchádza alebo vychádza. Brána na obraze znázorňuje vstup do utrpenia, keď transporty privážali ľudí z celej Európy, no pri oslobodení tábora 27. januára 1945 sa stala bránou slobody. Na to ukazujú výrazné farby modrej oblohy a zeleného trávnika. Môj druhý obraz má ešte jednu zvláštnosť. Koľaje presahujú šírku brány. Vlak, ktorý nimi vchádza dovnútra, by bránou neprešiel.“ A nad čím premýšľala Zuzka pri svojej tvorbe? „Keď som maľovala svoje obrazy, premýšľala som, ako veľmi mi už stŕpli nohy a kolená z toľkého kľačania. No táto bolesť nebola ničím v porovnaní s ľudským utrpením, ktoré na týchto miestach prežívali ľudia počas svojho nedobrovoľného väzenia.“ Zuzkine obrazy a jej umenie sme využili 9. 9. 2020, kedy sme si v škole so študentmi spoločne pripomenuli Deň obetí holokaustu a rasového násilia. Zuzke prajeme, aby mala aj do budúcna inšpiráciu pri ďalšej tvorbe a aby naďalej rozvíjala svoj talent.

              Horlivou milovníčkou vojnových dejín a zvlášť témy šoa je aj Dominika Kratochvílová zo štvrtého ročníka odboru hotelová akadémia. V práci predstavila regionálnu maliarku Helenu Suchú, ktorú sme oslovili, aby nám namaľovala obraz zachytávajúci ľudí smerujúcich do transportu. Na jeho pozadí ale aj vďaka spomienkam ešte žijúcich, dnes už deväťdesiatročných pamätníkov, Dominika rozpráva osudy deportovaných židovských rodín z podtatranskej obce Batizovce. Dominika obraz H. Suchej vníma ako dielo, ktoré „ ... zachytáva ľudí kráčajúcich do transportu. Za obrazom, na ktorom sú rôzne postavy, staré mamy, deti a vnúčatá, sa však ukrýva omnoho viac, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Obraz zobrazuje ľudí židovského pôvodu. Deti vyobrazené na tejto maľbe, podľa môjho názoru, vôbec nič netušia. Netušia, aký tragický osud ich čaká. Výraz vyjadrený v tvárach dospelých ľudí však prezrádza neistotu a obavy. To, čo ich čaká, nebude prechádzka ružovou záhradou. Tento obraz vo mne vyvoláva množstvo pocitov súčasne. Zmätok, nevedomosť, strach no hlavne smútok.“ Text sme doplnili aj kresbou Radky Harnišovej, teraz už úspešnej absolventky našej školy, ktorá v roku 2015 „ceruzou na výkres zachytáva obraz deportácie troch posledných židovských rodín z Batizoviec do Popradu na drevenom rebriňáku“. Nakoľko na tomto obraze postavy nemajú tváre, dajú sa iba ťažko odhadnúť ich emócie. Pri pohľade na túto kresbu ma zaujal gazda, ktorý skleslo a bezmocne sedí na voze. Z obrazu ide pochmúrna atmosféra. V popredí stojí člen miestnej Hlinkovej gardy, ktorý čaká, aby vydal povel na nenávratný odchod. Staré mamy len horko-ťažko vyšli na voz, milujúca mama objíma svoje novonarodené dieťatko, malú Ester s obavou o jej budúcnosť. Obyvatelia Batizoviec mali židovských spoluobčanov veľmi radi a som si istá, že ostali nešťastní, keď nastal čas deportácie. Ale čo mohli robiť? Tri ženy, pamätníčky, stojace v popredí, ich vyprevádzajú so slzami v očiach.“ Maľba Vladimíra Andraša z roku 2019, je venovaná prvému dievčenskému transportu z Popradu do Auschwitz. Poslednou kresbou Jozef Skokan, ktorý na SOŠP J. A. Baťu vo Svite vedie výtvarný krúžok, zachytáva mladú židovskú, batizovskú rodinu Unterbergerovú s tromi deťmi pred domom „starej Lajchtačky“. Vo svojom voľnom čase sa venuje mladým talentovaným ľuďom. V závere práce Dominika konštatuje, že: „za každým jedným z týchto spomínaných obrazov, ktorý bol namaľovaný, sa skrýva oveľa viac ako je na prvý pohľad vidieť. A inak to nebolo ani s obrazmi a kresbami venovanými pamiatke trom židovským rodinám z Batizoviec. I napriek tomu, že sú plné utrpenia a smútku, sú veľmi vzácne. Zhmotňujú a pripomínajú ľudí, ktorým nebolo dovolené žiť len preto, lebo sa narodili ako Židia.“ Práca Dominiky v silnej konkurencii študentov gymnázií z Bratislavy, Žiliny a Bánovec nad Bebravou získala čestné uznanie odpornej poroty.

              Na záver by som sa rád poďakoval vedeniu školy za podporu tohto projektu a študentkám, ktoré sa zapojili do 5. ročníka súťaže a úspešne reprezentovali nie len našu školu, ale aj podtatranský región a v neposlednom rade aj seba a svoj záujem o ťažkú tému, s ktorou sme takmer denne konfrontovaní.

              Mgr. Vladimír Andraš